Periférne nervy na mojich nohách nefungujú normálne (odhadujem, že viac ako 20 rokov). Kvôli tomu je chôdza neprirodzená, “drevená”, musím si vedome riadiť, ako treba chodiť, “pánev si robí, čo sa jej zachce”. Casto po veľmi krátkej chôdzi prichádzajú hnusné bolesti okolo oblasti driekovej chrbtice (chrbtica je tiež dosť poškodená). Ešte dodám, že sedemdesiatku mám za sebou.

Podľa istej prognózy by som mal skončiť na vozíčku. Občas stretávam pani, ktorá ma informovala o tej prognóze a vždy uzavrie: “A vy stále chodíte”.

Neviem, nakoľko bola tá prognóza presná. Viem však, že kontakt s pánom Mgr. Jozefom Adamčíkom ma učí nevzdávať sa, pomerne úspešne odolávať.

K pánovi Jozefovi Adamčíkovi chodím od roku 2006. Veľmi oceňujem jeho profesionalitu. Naučil ma venovať viac pozornosti tomu, čo hovorí moje telo, vnímať, čo sa v ňom deje a aj tomu, že emócie a psychika súhrnne môžu telu účinne pomáhať.

Sedenia, či ležania, u pána Adamčíka vedú k celkovému uvoľneniu, k pocitu pohody. Usilujem sa kriticky hodnotiť vlastné pocity, a preto zdôrazňujem, že pán Adamčík perfektne rozumie ľudskému telu. Naučil ma civky, ktoré účinne uvoľňujú bolesť a mnoho dalších cvikov a trikov, ktoré telu pomáhajú.

Netradičné jemné manipulácie, ktoré pravdepodobne majú  stimulovať nervovú sústavu a energetické prúdenie, ovplyvňujú fungovanie tela: Mám problém s udržanáím rovnováhy, nedokážem pokojne stáť na jednom mieste, musím prešľapovať. Pán Adamčík položil dlaň tesne nad mooju havu a rýchlo som sa zastabilizoval. Funguje to, aj keď si to robím sám.

Som veľmi vďačný pánu Adamčíkovi za úžasnú pomoc, za podporu presvedčenia, že s handicapom sa dá žiť, čeliť mu.