Keď naša dcérka non-stop plakala, všetci nám tvrdili, že novorodenci to bežne robia, že sú to len koliky a že ona z toho vyrastie po 3-4 mesiacoch. Nepomáhali žiadne z bežne používaných liekov a postupov pri kolikách, ona plakala v kuse. Ten plač bol neznesiteľný a vôbec neutíchal, takmer nikdy. Keď som už úplne zúfalá zobrala malú k lekárke, nech mi povie, či tento plač je naozaj normálny, lebo mne sa to vôbec nezdá, len ma utešovala, že áno, je to normálne a že to bude len lepšie…. Ale lepšie to nebolo. Tak sme skúšali všetko možné a napadlo nás aj zavolať Jožkovi, nech sa na malú pozrie.

Jožko nás napriek nabitému programu okamžite prijal a hneď zdiagnostikoval pôvodcu plaču – zaseknutý nerv v krčnej chrbtici. Ten nerv zásobuje tráviacu sústavu a tak áno, mala aj bolesti bruška. Zrazu všetko zapadalo do seba – to, že malá ešte nemala ani 24 hodín a už “dvíhala hlavičku” – to jej vlastne tú hlavičku ťahalo do strany. To že neznášala čiapky a určité polohy, to že sa šla zadusiť od plaču keď šla niekde autom v autosedačke a veľa iných “maličkostí”… Po dvoch sedeniach u Jožka bola dcérka ako vymenená – zobúdzala sa s úsmevom, obdobia, keď bola hore, už prešla bez plaču. Teraz máme za sebou 3 sedenia a naša dcérka je iný človek. Zlepšila sa jej kvalita života, a o nás, jej rodičoch, ani nehovorím. Žiadne bábätko by nemalo takto trpieť a po tejto skúsenosti som presvedčená, že každé by malo byť po pôrode skontrolované osteopatom. Predišlo by sa tým veľmi veľa problémom.

Pekny den zelame