K Jozefovi som prišla prvýkrát pred rokom, pri behu mi vyskakoval pravý bedrový kĺb. V zime som sa pošmykla a padla na zadok, myslela som si, že „vyskakujúci kĺb“ je dôsledkom pádu.

Tak som hľadala fyzioterapeuta a kamarátka mi odporúčala Jozefa. Po prvej návšteve sa mi uľavilo iba čiastočne a dočasne, dostala som aj cviky na doma. Druhá návšteva bola už o týždeň, keďže kĺb stále vyskakoval, dostala som na podporu stability kĺbu tapy  a nové cviky. Na Jozefovu otázku, či nemám bolesti v brušnej dutine som odpovedala jednoznačne –  nie J. Kĺb ale stále nedržal na mieste. Po dvoch týždňoch som pochopila, že to nebude len následok pádu. Na tretej návšteve som pripustila možnosť, že občas mám nafúknuté črevá a spomenula som si, že pred pár rokmi ma čreva boleli intenzívne a ako dieťa ma bolelo celé brucho, hlavne, keď som mala ísť do školy (zvykla som si na tento stav, stal sa mi prirodzený).  Myslím, že Jožko použil viscerálnu terapiu a zaryl mi prstami do brucha, ponaťahoval úpony smerujúce z brušnej dutiny ku kĺbu, ktoré boli poskracované a vychyľovali mi kĺb, stimuloval pečeň. Bolelo to, no bolesť bola znesiteľná, bolo mi jasné, že to patrí k procesu. Dnes už viem, že nasledovala kraniosakrálna biodynamika – ležala som na stole, Jožko priložil ruky na moje ramená a ja som fyzicky vnímala, ako sa mi kĺb v bedre „sám“ posúva na miesto. Celý postup liečby bol pre mňa nový, bolo to úžasné, cítila som sa akosi inak. Od tejto terapie kĺb už nevyskakuje. Vďaka kĺbu som zistila, že potrebujem pracovať na sebe emočne, to sú tie bolesti v črevách. Túto referenciu som poskytla po roku – kĺb drží na mieste a vďaka pravidelnej terapii a vlastnej práci na sebe sa postupne stávam emočne stabilnejšou a zdravšou. Ďakujem Jožkovi i sebeJ.

Daniela