Ako prebiehajú terapie
Samotná terapia prebieha tak, že pacient príde už buď s nejakým problémom, ktorý chce riešiť. S pacientom sa najprv porozprávame čo ho trápi. Potom prichádza samotné vyšetrenie. Ak ide o pohybový problém, vyšetrím si v prvom rade pohybový systém. Pre mňa je dôležité vyšetrenie s osteopatického pohľadu, ktorý mi ukáže kde je potrebné primárne pracovať, odkryje súvislosti ľudského tela. Lebo málokedy je príčina tam kde nás to bolí. Osteopatické vyšetrenie prebieha pomocou jemných dotykov na tele. Nie je vždy potrebné byť v spodnom prádle, ako je potrebné v rámci fyzioterapeutického prístupu. Vo väčšine pacient leží na chrbáte na stole. Samotné ošetrenie prebieha tak, že niektorí pacienti veľmi si uvedomujú čo sa deje, ale nieje nevyhnutné niečo cítiť. I napriek tomu prebiehaj množstvo reakcií v tele.
Samotné slovo osteopatia znamená: osteon je grécky kosť a patia predstavuje ochorenie. Je to starý názov, ktorý bol zaužívaný na začiatku vzniku osteopatického prístupu, kde naozaj sa zaoberali hlavne liečbou kostí. Neskôr sa princípy rozšírili aj na mäkké tkaniva , ale názov už zostal. Osteopatia sa rozšírila o ďalšie metódy a prístupy ako: kraniosakrálna terapia, kraniálna osteopatia, viscerálna terapia, kraniosakrálna biodynamika atď.
Osteopatia je založená v súčasnosti na komplexnom prístupe k človeku. Čo to znamená? Často zaužívaný popis terapií, komplexný, holistický atď. Znamená to, že naozaj osteopatia berie človeka ako biopsychosocialnu bytosť. Znamená to, že napríklad bolesti chrbta neznamenajú len preťažené svalstvo, alebo reflexný spazmus cez vnútorné orgány, ale aj psychosocialny vplyv a nakoniec aj duchovný rozmer človeka má podiel na vznik jednotlivých symptómov.
Osteopatia je to úžasná dobrodružná cesta za poznaním ľudskej bytosti so všetkými jej aspektami. A to všetko môžeme zažiť len jednoduchým priložením rúk na pacienta…
Vždy ma fascinuje jednoduchosť s akou funguje a opravuje sa náš organizmus. Ako fyzioterapeut som mal možnosť trochu vniknúť do tajov osteopatie a môžem povedať, že tento prístup je nielen prospešný pre pacientov ale aj pre terapeuta samotného. Je to aj určitý spôsob životnej cesty, lebo všetko čo prežívame, ako sa správame má koniec koncov dopad na náš život a na naše telo. Zmenou postojov, návykov,určitých stereotypov máme možnosť zažiť jednotu s naším vlastným telom a s naším okolím. Práve pocit že sme súčasťou jedného systému nám prináša radosť zo života. A táto radosť je najlepšou motiváciou pre uzdravenie.